Caiet tvoja

emilovaná bohyňa,

toto je tvoja svoja.

ale budem v nej s tebou,
lebo ja už moju svoju mám,
takže viem, aké to je
a čo v nás všetko poletuje.

do tvojej svojej som vložila aj kúsky z tej mojej. tie, ktoré ma objali. posunuli. posilnili.
a ja nimi teraz objímam, posúvam a posilňujem teba. občas sa ťa pýtam, ale nemusíš mi odpovedať. možno budú moje otázky pre teba len emávnutím.

je pokrytá plátnom, lebo na plátne vzniká umenie.
môžeš si ju aj pomaľovať, ak chceš.
alebo si ju popíš tak, ako som ti popísala ochranný box.

ochranný box naschvál vyzerá ako originál svoja, lebo pri jej vzniku som si fakt predstavovala,
ako chráni tú tvoju.
ešte som si predstavovala, že ten box ju akože objíma, že keď ju do neho vložíš, tak mu je v objatí.
tu si môžeš predstaviť, že aj ja vtedy objímam teba.

plátno je modré, lebo obloha je limitom.
limitom toho, čo všetko do nej môžeš zo seba vložiť.

stránky na písanie som nechala prázdne,
nech ti neberiem voľnosť.
je ich tam dokopy dvestoosem a ja za tebou prídem na každej ôsmej.
a ten papier. och môj, teda och, moja božyna!

tak nech sa ti krásne píše a otvára krídla,
v tvojej si v sebe, v nej si doma.

emávam,

e.

p.s. je to v podmienkach, ale dávam aj sem – odfóliované tvoje sa nedajú vrátiť. nech ju každá z vás dostane nedotknutú.